Analýza rizík

   Do procesu rizikovej analýzy a následného bezpečnostného vybavenia tunelov vstupuje viacero faktorov – dĺžka tunela, šírka vozovky, frekvencia dopravy, vetranie v tuneli, riešenie portálov, dopravné značenie, zabezpečenie únikových ciest pre bezpečnú evakuáciu osôb pri havárii, zabránenie šíreniu požiaru, odvod splodín mimo tunela, zabezpečenie prístupu záchranných zložiek pre účinný a bezpečný zásah, či elektronická signalizácia pre prípad havárie. Do tohto procesu však do veľkej miery vstupuje aj ľudský faktor v podobe dodržiavania predpisov a disciplinovanej jazdy v tuneloch, ale aj dodržiavania disciplíny v prípade krízovej situácie v tuneloch. Z toho vyplýva aj potreba prevencie formou vzdelávania vodičov v tejto oblasti, čo v mnohých európskych krajinách prináša veľmi dobré výsledky. 

 

Preprava nebezpečných látok na diaľnici D1 Behárovce - Branisko

   Havárie a väčšie či menšie ekologické katastrofy, ktoré ohrozujú životné prostredie, sú sprievodným javom prepráv nebezpečných vecí. Cieľom  článku bolo poukázať na optimalizačné úlohy na dopravných sieťach na príklade hľadania ciest v sieti. Výstupom je nový pohľad na hľadanie ciest na prepravu nebezpečných nákladov. Jedným z modelov je hľadanie ciest s najmenšou pravdepodobnosťou vzniku havárie, ktorú je však nutné riešiť ešte pred prepravou nebezpečných vecí. Zaoberanie sa touto problematikou má veľký význam, nakoľko dopravné nehody vozidiel  prepravujúcich nebezpečný náklad, najmä zistenie a rozpoznanie nebezpečnosti prepravovaného nákladu má veľký súvis s ochranou života a zdravia. 

Napriek možnému využitiu optimalizačných modelov hľadania ciest na prepravu nebezpečných vecí sa prepravcovia stretávajú s mnohými problémami. Tie súvisia s rôznymi obmedzeniami a zákazmi na slovenskej cestnej sieti. Podobne, ako na spomínanom diaľničnom úseku D1 Behárovce – Branisko, kde cez tunel Branisko je úplný zákaz prepravy nebezpečných vecí a obchádzková trasa I/18 je podľa údajov EuroRAP z hľadiska bezpečnosti označená za cestu s vyšším stredným rizikom. Hľadanie optimálnych ciest je v tomto prípade plné protikladov. Je preto nevyhnutné zaviesť jednoznačnú kategorizáciu tunelov v súlade s Dohodou ADR a zvyšovať kvalitu, resp. stav dopravnej infraštruktúry, ktorý má na zvyšovanie pravdepodobnosti vzniku havárie taktiež výrazný vplyv. 

 

Obojsmerná premávka

Obojsmerný tunel v jednej rúre by sa nemal vôbec používať, pretože je nebezpečný.Je všeobecne známe, že obojsmerná premávka bez oddelenia jednotlivých smerov je podstatne rizikovejšia ako premávka, kde sú protismery oddelené. Čiže bezpečnosť jazdy je degradovaná z bezpečnosti diaľnice na cestu prvej triedy. V každom prípade je to akceptovateľné riziko, ktoré dennodenne podstupujú tisíce vodičov a cestujúcich. Ak by sme chceli zrušiť toto riziko museli by sme zrušiť všetky obojsmerné komunikácie kde nie sú oddelené protismery, čiže väčšinu ciest na Slovensku a aj v EU.

 

Vetranie

   S vetraním je v obojsmerných tuneloch väčší problém ako v jednosmerných, nakoľko v jednosmerných-tak ako je to aj v tuneli Branisko-pôsobia autá ako piesty, ktoré tlačia vzduch pred sebou. V obojsmerných sa táto energia ruší, preto odvetranie treba mať zabezpečené oveľa výkonnejším a fungujúcim systémom.

   Na Slovensku sa v súčasnosti pri zabezpečení požiarneho vetrania v tuneloch, popri platných slovenských zákonoch a nariadeniach, podľa potreby uplatňujú rôzne zahraničné normy a predpisy. Chýba však všeobecne záväzný predpis, ktorý by riešil protipožiarnu bezpečnosť tunelov v jednotlivých fázach ich výstavby a prevádzky. Využitie predpisov platných v krajinách EU a ich optimalizácia pre potreby a špecifiká Slovenska môže byť prínosom pre zvýšenie bezpečnosti v pripravovaných tuneloch, ale aj zníženie nákladov, či urýchlenie výstavby tunelov.

 

Teroristický útok

  Tunel by bol dobrým cieľom pre spáchanie teroristického útoku. Potenciálne nebezpečenstvo vyplýva zo zvýšeného počtu ľudí sústredených na 1 mieste, pričom výška materiálnych škôd by bola enormne vysoká.

 

Základné bezpečnostné stavebné úpravy v tuneli

·        núdzové pruhy - pridružený pruh v tuneli, ktorý umožňuje plné alebo čiastočné   núdzové odstavenie vozidiel po celej dĺžke tunela,

·        núdzové zálivy - sú jednostranné, prípadne obojstranné lokálne rozšírenia vozovky, ktoré slúžia na odstavenie vozidla s poruchou tak, aby netvorilo prekážku v cestnej premávke. Rozmery zálivu umožňujú odstaviť jeden ťahač s návesom. Obojstranné zálivy umožňujú otáčanie vozidiel,

·       otáčacie zálivy -  sú to priestory na núdzové otáčanie vozidiel  v tuneli do protismeru,

·       únikové komunikácie (únikové cesty) -  je to priestor,  ktorý je od tunelovej rúry oddelený požiarnymi deliacimi konštrukciami a slúži na bezpečný únik osôb z priestoru tunelovej rúry cez únikové cesty - v tuneli Branisko je úniková cesta vybudovaná po celej dĺžke tunelovej rúry a s touto je prepojených 13 únikových ciest – spojovacích ciest. Úniková cesta je po celej svojej dĺžke stavebne upravená aj pre prejazd vozidla Hasičského a záchranného zboru,

·       služobné chodníky -  sú navrhované na oboch stranách vozovky v tunelovej rúre o šírke 100 cm a umožňujú pohyb v tunelovej rúre počas prevádzky tunela hlavne pre obsluhujúci personál,

·       stavebná úprava vozovky -   vozovka v tunelovej rúre musí byť  realizovaná na báze betónu  (nie na báze živíc ako na vozovkách mimo tunelov). Ide o požiarno-bezpečnostné opatrenie z dôvodu nehorľavosti betónového povrchu,

·    samozhášací kanál  (odvodnenie tunelovej rúry) -  kanalizačný systém tunela sa musí konštruovať a udržiavať tak, aby bránil šíreniu požiaru horľavých kvapalín kanalizačným systémom vo vnútri a medzi tunelovými rúrami.  Ak je v tuneli povolená preprava nebezpečných vecí, musí sa zabezpečiť odtok horľavých a toxických kvapalín štrbinovými odvodňovacími žľabmi alebo inými prostriedkami v celom priereze tunela,

·      štrbinové odvodňovacie žľaby - v štrbinovom odvodňovacom žľabe musia mať uzávery  alebo iné uzávery na zabránenie šírenia požiaru po hladine splaškových vôd vzájomnú vzdialenosť najviac 50 m.

 

Výhody tunela Branisko

V oblasti bezpečnosti sa tunel Branisko radí medzi európsku elitu. 

V roku 2006 bol vykonaný test v 14 európskych krajinách a ich tuneloch, nezávislými zahraničnými expertmi pre automobilový klub Nemecko (ADAC). Medzi tunelmi s najlepším ohodnotením sa v tomto roku ocitol aj slovenský tunel Branisko. V rámci 8 posudzovaných oblastí "dostal výbornú" v 5 prípadoch: osvetlenie, doprava - kontrola dopravy, komunikácia, vetranie a krízový manažment. V hodnotení tunela sú tiež spomenuté jeho výhody:

  • uzavretie tunela pre dopravu nebezpečných tovarov,
  • nepretržitý videový dohľad,
  • automatická evidencia o poruchách v premávke,
  • v prípade požiaru automatická aktivácia vzduchotechniky a uzávierka tunela,
  • dobre označené chodby s núdzovým osvetlením,
  • technicky zabezpečené zamedzenie šírenia dymu a teploty do únikových ciest,
  • pravidelné školenie obsluhujúceho personálu a hasičskej jednotky,
  • nepretržité rádiové spojenie pre políciu, hasičskú jednotku a obslužný personál.

 

 

Zdroje:

  1. https://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A060612_180422_sk_pludia_p01#ixzz1izoVPlUe
  2. https://drahovsky.blog.sme.sk/c/210501/Nehoda-v-tuneli-Branisko-autobus-a-osobne-auto.html#ixzz1j07D6bIS